Zas cestujem

Joooj už mi to veľmi chýbalo niekam vycestovať na exkurziu zo školy. Minulý rok Rím dal laďku veľmi vysoko čo sa týka zábavy a oddychu. A keď som videl kto tam ide, tak mi skôr tvár padala smútkom ako radosťou. Mali sme prísť 15:15 na stanicu a prišiel som tam priamo na čas a napriek tomu som ostal sedieť vpredu ako učiteľov poskok :D. A prvotná cesta tam, tak aj vyzerala v hĺbke myšlienkách zamyslený ako nájsť kompromis medzi raňajkami a výberovou kávou, tak aby sa Zuzke a Jozefovi páčil. Nakoniec som počul svojho spolužiaka sa rozprávať už dlhšiu dobu a ani neviem ako som sa pridal k nim, ale pridal. A hovorím se že predsa to nemôže byť až tak zlé ako sa na to pozerám, či?

Skupinky

Na Ríme sa mi najviac páčilo spoznanie úplne nových ľudí, ktorých som predtým nikdy nevidel, tak max. 1-2x som o nich možno skrz niekoho počul. Predsa len moja prvá interakcia v autobuse smerom do Ríma bola hádka o miesto vzadu v päťke. A teraz som tam bol s Radom a mojími slúchatkami a uvažoval nad každou možnou blbosťou v existencií ľudstva.

Autorska poznamka: Nechce sa mi to zatiaľ ďalej písať. Už slnko vychádza, ja zase nespím. Tento krát nespím, pretože miesto krvy mám kávu, nie niekoho kto do mňa stále búcha nech nespím 😭

Prvá vec čo mi padla do oka hneď v Miláne bolo rozskupinkovanie. Veľmi som to porovnával s Rímom a tam sme vytvorili jednu väčšiu skupinu ľudí, ktorý sa poznali a zároveň nepoznali a prišlo mi to úplne geniálne. Milujem spoznávať ľudí, ktorích nepoznám. Potom si môže človek povedať koľkých ľudí pozná. Aj keď síce môj blízky okruh ľudí skoro vôbec nemením.

Ako vôbec myslím skupinky? V Miláne a potom vlastne aj v meste Brescia sme išli na večeru/obed/kávu len my spolužiaci. Ľudia, ktorý sa poznáme. Áno spoznal som ich o dosť viac a prišiel na to že nie som jediný, ktorý chce ísť smerom podnikania a vlastnej firmy. A pri rozoberaní potenciálnych projektov pri dobrej večeri s dobrým vínom, som bol nadovšetko spokojný.

Čo mi chýbalo?

Nejaké tie random konverzácie s ľudmi počas exkurzie. Úplne od veci. Druhý deň som si však spravil random tatkovskú fotku pri jazere lago di garda a to som bral ako malý úspech. Celkom zmena prišla druhú noc niekde pri Benátkach na ubytovaní. Po otrasných lazaniach a dobrej zmrzline sme s radom sedeli na balkóne a rozprávali sme sa. Hovorili sme si práve, že bohvie čo to nie je a sú tu citujem “podivíni” (Asi by som nemusel mať stále predsudky voči ľudom). V momente čo sme sa smiali a posielali Linde hlasovku ako Rím bol geniálny a toto je meh a vyčítali sme im, že nešli s nami. Ako sme tak sedeli na balkóne, tak zrazu počujem že niekto na mňa kričí z hora. Najprv som myslel že zo strechy, ale nie ony boli iba na balkóne. A že máme dobehnúť. Tak beriem Rada že ideme hneď.

Zmena?

Akože skončili sme potom aj na našej izbe do 4 do rána, čo celkom kazilo plány ísť ešte ráno o 7 do mora. A akože vtedy som si povedal, že som spokojný že takto ma exkurzia vyzerať. Vďaka pánu Bohu. A ešte raz Adam sa ospravedlňujem za Rada, ktorý ti hodil moje mokré trenky skoro na ksicht… Ďaľší deň som aj viac spoznal svojho spolužiaka, ktorého rodičov poznám dosť, ale jeho ani moc nie. A ako sme kráčali Benátkami a spoznávali náhodné miesta v tých najdivnejších uličkách, kde bolo stále veľmi veľa ľudí. Sme skončili skupinka 5 s babami z inej triedy. To bolo vyslovene to čo mi chýbalo, aj poznať, kto chodí na gympel. Síce som tam už tretí rok, ale väčšinou poznám ľudí, ktorých som už poznal dávno predtým. A zrazu sme išli všetci tak nejak spoločne na večeru. Kde boli geniálne lasagne a cestoviny.

Cesta naspäť

Ja už keď počujem slovo nespi, tak mám zimomriavky cez celý chrbát (že Kika?). Nie že by som zaspával, ale medzi sedačkami som si našiel polohu, v ktorej sa mi veľmi dobre ležalo. Okolo mňa hrali krvavé historky a mňa to bavilo počúvať, ale už som nemal kapacitu na to snažiť sa hádať. Vždy keď sa mi na viac ako 30s zavreli oči, tak som už iba počul a cítil ten pohyb ruky, ktorý sprevádzalo slovo “nespi!”. Dobre chápem, povedal som že nebudem spať, ale ja už som ani nevedel, kde v priestore autobusu sa nachádzam. Po krátkom čase (Teda myslím, už mi pamäť moc nefunguje) sa tak nejak utíchlo a ako v Ríme som zas skončil na podlahe (Fakt je pohodlná). Rozprávali sme až pokým nezastavil autobus, kedy som bol ten najviac spokojný človek, lebo som sa mohol ísť konečne umyť a kúpiť jedlo a vodu.

Jahody

Ako som bol v obchode zbadal som Kiku s jahodami a zrazu som dostal takú chuť na jahody, že som najbližších 5 minút nevidel nič iné pred sebou ako jahody. Kúpil som si ich celý šťastný letím do autobusu, kde ma Kika zastaví, nech ich ovoniam. A boli sme doma, voňalo to ako chemická zbraň použitá v zákopoch počas 1. Svetovej vojny. Hneď mi padla radosť a nejak som tie jahody do seba stlačil, ale už nie s takou radosťou ako bola pôvodne.

Podlaha

Tí ktorí ma poznajú vedia, že podlaha v autobuse je moje fav miesto na spanie a existovanie všeobecne. A tak som tam aj tak znova skončil viesť diskusiu, ktorá mi celkom zasadila pár chrobákov do hlavy a dala mi spätne motiváciu dať dokopy ples a ešte lepšie. Aj keď som už tak nejak viacero ľudom oznámil, že už nechcem to mať na starosti (Síce všetci mi povedali, že nemám na výber, ale aspoň som chcel mať ten pocit pokoja a kľudu 😭). Samozrejme by to nebola dobrá konverzácia keby mi neskončia Viktorove palce na nohách skoro v ústach ako dudel 5 ročného dieťaťa a sem tam preventívna kopačka do hlavy, od Viktora, ale aj od sedačiek. Aby som si teda moc nezvykal na komfort. Napriek tomu som si našiel polohu na podlahe, takú kde som úplne vypol všetky svaly a len na polovedomie odpovedal. Teda no odpovedal ako odpovedal… Kika niečo povedala, samozrejme som jej nič nerozumel, tak to zopakovala a ja som sa snažil vyprodukovať najschopnejšiu odpoveď. Pozerala si reporty môjho IG profilu, teda myslím. Keby mi tam ide pozerať všetko iné, alebo si ide poslať peniaze, ani by som nevedel kedže som už bol dávno vo fáze hlbokého spánku.

Záver?

Majte sa radi, spoznávajte sa a užívajte si života. To je hlavné, síce ja som človek, ktorý rád nadáva na veci, na konci dňa som skoro vždy spokojný a takéto výlety a spoznávanie nových ľudí, od ktorých dostanete novú perspektívu a motiváciu stoja za každé minuté euro. Peace ✌️