Život

Krásny, nádherný, nevyspitateľný, stresujúci. Neviem ako inak už ho opísať. V mojom živote to je ako na kolotoči. Týždeň sa mám veľmi dobre. Kedže sú mi zaplatené zakázky alebo zálohy. Potom sa zas stretnem s neplatičmi a prežívam krízu tak finančnú, tak i pomaly už krízu stredného veku. Čistý kolotoč. Baví ma to? Že sa vôbec pýtaš, každý deň prinesie niečo nové a je úplne geniálny. Síce to niekedy finančne nevychádza, ale aj tak viem minúť posledné euro na to, aby som sedel v aute. Po novom už v mikro spánku. To na mojom bucket liste ešte teda v tomto roku nebolo, ale podarilo sa… A to som spal 7h.

Vyhorenie

Moment, kedy sa človek začne pýtať seba samého či všetko to čo robí má aj význam a začne uvažovať nad definitívnym koncom. Potom si však uvedomí ako žije a pochopí, že nemôže prestať. Prečo? Záväzky, životný štýl, byť človekom. Keby si ja už poviem že chcem prestať pracovať, tak som v pi*i. Moje vreckové mi ani nepokryje mesačné náklady môjho života (Nemyslím tím, že idem von, kávu, jedlo… Len čisto fixné výdavky, či žijem či nie), potom sa začne človek pýtať, že kedy môže mať také voľno, po ktorom stále túži. Ako mi raz Zuzka pekne povedala, oddychovať môžem na dôchodku… Ešte 50 rokov a možno aj tam prídem.

Motivácia

Niekedy sa zamýšľam, čo ma vôbec k tomu motivuje. Status, stabilita, životný štýl alebo som len trošku crazy? Ja neviem. Dávne časy, keď som prvý krát začínal s programovaním pracovne (15 vek môjho života :D), tak to bola vtedajšia motivácia sa zastabilizovať, osamostatniť, pocestovať. Dnes? Ani náhodou, niekedy ani neviem prečo vlastne. Čím viac zarobím, tým viac miniem. A som spokojnejší? Áno, ale nie. Niekedy si hovorím, že som bol spokojnejší keď som nič nemal, žiadne fixné náklady, žiadne starosti, nemal som nič. Niekedy je nemať nič lepšie ako mať toho veľa. Sám stále hľadám, kto a čo vôbec chcem byť. Ja som človek šťastný, veľmi šťastný, len niekedy sa zamýšľam, či by tie voľné dni predsa len nestáli za to. Áno viem že by nestáli, ale čo ak.

Cesta hrdinov SNP

Jedna cesta, jedna hlava, 800km, 30km prevýšenie. Stále neviem či môžem ísť, pretože povinnosti ma tlačia ostať v PD a neviem či dokážem vôbec na mesiac odísť od notebooku a nechať život byť životom. Možno si to len domýšľam, ale už aj v škole by som mal byť prítomný za zastúpenie študentov na rade školy Gymnázia VBN. Ak sa teda nenájde termín, ktorý by vyhovoval každému. Chcem si spísať denník. Denník o sebe. Seba spoznania? Neviem. Najradšej by som to išiel úplne bez mobilu, ale to nie je zrealizovateľné žiaľ. Napriek tomu sa chcem dotlačiť ísť, sám či s niekým, mne je jedno. Chcem prekonať svoje včerajšie ja a byť lepší človek pre seba, ako aj pre ostatných (Toto sa niekedy veľmi dojebe, pretože začnete plánovať aktivitu, ktorú ste už nechceli a len kladný feedback vás donútí to spraviť.)

Správa pre teba

Život ťa prevedie veľmi veľa skúsenosťami, a to je život, treba ho využiť. Treba pomôcť. Čo chcem aby si získal po prečítaní? Zamyslieť sa nad vlastným životom a zhodnotiť či tvoj životný štýl je taký aký chceš alebo chceš zmenu. Ak chceš zmenu, začni skúšať. Už len to ťa niekam zavedie. Osobná skúsenosť. Keď ti poviem že mi ver, tak mi ver. Bude to crazy, ale vyjde to.

PS

Som moc úprimny, na to že je to vec verejná. Sorry guys/girls idk.

Píšem to po tom, čo som zaspával celý deň, zas ma kopla spomienka na mojich rodičov a domov, kde sú obaja. Keď si tak vezmem, tak mám celkom chill a nenáročný život oproti ostatným. A aby som bol spokojnejší, tak som sa úplne zle pochopil s kamarátkou a otočil som Handlovú s predstavou že si dám jahody a odchádzal som holý, bosý, rozbitý. :D

Nikdy nevieš čo ťa každú minútu čaká. Tak využi každú jednu naplno.